HOAXY: Maďarská predvolebná kampaň 2026

V Maďarsku sa počas uplynulého víkendu (12. 04. 2026) konali parlamentné voľby, v ktorých s výrazným náskokom uspela strana Tisza, pričom pri 138 mandátoch získala ústavnú väčšinu. Podľa mnohých expertov a komentátorov politického diania išlo o jedny z najkľúčovejších parlamentných volieb v novodobých dejinách Maďarska. Súboj totižto nespočíval len v tom, ktorá strana prevezme zodpovednosť za krajinu, ale aj aké riešenia ponúkne v oblasti naštartovania ekonomiky, reformách sociálneho systému, školstva a investíciách do zdravotníctva. Maďarská parlamentná demokracia zaznamenala počas šestnásťročného vládnutia Viktora Orbána (nepretržite pri moci od roku 2010) fenomén takzvaného “democratic backsliding”, teda postupného oslabovania demokratických inštitúcií s cieľom konsolidácie moci vládnou stranou. Podľa autorov Szabó a Reiff (2025) je Maďarsko prominentným príkladom krajiny, v ktorej prebieha proces zvaný democratic backsliding, konkrétne vo forme oslabovania slobody médií, spolitizovania justície, oslabovania ústavnej ochrany menšín a zásahov do volebného zákona s cieľom favorizovať najsilnejšiu politickú stranu. Tieto voľby teda neboli len politickým súbojom o prevzatie moci v krajine, ale ako poukázali autori Techet a Schäffer (2026) aj súbojom o povahu maďarskej demokracie a jej inštitúcii.

Tento analytický článok sa bude zameriavať na podobu kampane pred parlamentnými voľbami v Maďarsku predovšetkým s ohľadom na hoaxy, dezinformácie a manipulatívne techniky, ktoré boli v predvolebnej kampani hojne využívané. Pozrieme sa na konkrétne príklady týchto praktík aj vzhľadom na pravdepodobnosť, že politické strany na Slovensku a ich spin doctori si z maďarskej predvolebnej kampane môžu vziať inšpiráciu. Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na podobu politickej kampane v Maďarsku a poukázať na to, akým spôsobom v nej boli využívané metódy vyvolávania strachu, hnevu, hľadania nepriateľov, ako aj klamstvá a polopravdy s cieľom mobilizácie vlastného voličského elektorátu. Práve tieto metódy vedú k marginalizácii politiky založenej na obsahu a hľadaniu ozajstných riešení na reálne problémy občanov, pričom sú nahradené emočne ladenou politikou a marketingovými radami expertov. Z tohto dôvodu je dôležité urobiť krok späť a pozrieť sa na maďarskú predvolebnú kampaň s určitou mierou odstupu. 

Predvolebná situácia v Maďarsku

Zmiešaný volebný systém v Maďarsku, ktorý kombinuje prvky väčšinového a pomerného systému (zo 199 mandátov sa 106 prerozdeľuje v jednomandátových volebných obvodoch a 93 pomerne na základe národnej kandidátnej listiny), vedie k favorizovaniu veľkých strán nad malými, čo má za následok spájanie menších strán alebo ich neúčasť vo voľbách. Z tohto dôvodu sa predvolebný súboj zúžil v zásade na výber medzi dvoma relevantnými stranami, ktoré mali reálnu šancu získať väčšinu. 

Prvou z nich bola strana Fidesz viacnásobného premiéra Viktora Orbána, ktorá vládla Maďarsku už od roku 2010. Ide o pravicovo-populistickú, euroskeptickú stranu, ktorá zmenila maďarskú politickú scénu na nepoznanie a svojimi zásahmi do nezávislosti demokratických inštitúcií a mechanizmov kontroly moci vytvorila v Maďarsku hybridný politický systém, ktorý Viktor Orbán označuje za iliberálnu demokraciu. Ambícia modifikácie maďarského politického systému viedla k viacerým sporom medzi Maďarskom a Európskou úniou, ktorá považovala zásahy do volebného zákona, nezávislosti súdov, slobody médií, či občianskej spoločnosti za odklon od hodnôt, na ktorých je európske spoločenstvo založené a porušenie pravidiel vyplývajúcich zo zmlúv. Výsledkom bolo viacero žalôb voči maďarskej vláde a zastavenie finančnej podpory Maďarska z eurofondov. Posolstvá, ktoré v kampani voličom adresoval Viktor Orbán, boli priamočiare. Štylizoval sa do role garanta stability, mieru, ochrancu národnej suverenity a tradičných hodnôt, ktoré musia byť chránené proti zásahom zo strany dekadentnej Európskej únie. Vykresľovanie Európskej únie a Ukrajiny ako nepriateľov, ktorí ohrozujú Maďarsko, bolo jedným z hlavných motívov jeho kampane. Nesmelo chýbať znázorňovanie hlavného politického súpera Pétera Magyara ako nesvojprávneho politika, ktorý len slúži záujmom Kyjeva a Bruselu.

Do role hlavného vyzývateľa premiéra Orbána sa postavil Péter Magyar, predseda strany Tisza a bývalý člen strany Fidesz, ktorý sa rozhodol opustiť stranu Fidesz v roku 2024. Dôvodom bola kauza a následná rezignácia jeho exmanželky Judit Varga, vtedajšej ministerky spravodlivosti, ktorá po zisteniach, že v súčinnosti s prezidentkou Katalinou Novák udelili milosť mužovi odsúdenému za sexuálny trestný čin odstúpila z funkcie. Magyar opustil stranu Fidesz a obvinil ju z korupcie a propagandy. Prevzal dovtedy nevýraznú stranu Tisza (Rešpekt a sloboda), ktorá vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 získala 29,6% hlasov, čo však nestačilo na víťazstvo, ktoré získala strana Fidesz, avšak voľby ukázali, kto by mohol byť potenciálnym vyzývateľom Orbána v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.  Jeho hlavnými kampaňovými témami boli boj s korupciou, zlepšenie vzťahov s Európskou úniou, rozmrazenie eurofondov,  ukončenie závislosti na energetických surovinách z Ruska, naštartovanie stagnujúcej ekonomiky ako aj obnova nezávislosti súdov a médií v krajine.

Politika hľadania nepriateľa

Táto technika, ktorá je podľa Bliuc et al. (2026) nástrojom populistickej politiky, bola v rámci maďarskej predvolebnej kampane hojne využívaná, pričom má tri základné ciele. Po prvé, má za cieľ pôsobiť na emócie voličov vyvolávaním strachu a hnevu, čím môže prispieť k ich väčšej mobilizácii vo volebný deň. Po druhé, ponúka jednoduché riešenia na zložité problémy. Hľadá osobu alebo skupinu osôb, ktorú obviní zo zodpovednosti za nepriaznivú situáciu. V takomto prípade by eliminácia nepriateľa mala mať za následok zlepšenie situácie, čo je značné zjednodušovanie komplexných problémov. A po tretie, prispieva k obsahovému vyprázdňovaniu politiky, pretože rieši často zástupné problémy a neponúka reálne riešenia na problémy občanov. 

Politika hľadania nepriateľa sa v prípade maďarskej predvolebnej kampane zameriavala na dvoch hlavných vnímaných nepriateľov “Ukrajinu” a “Európsku úniu”. Najlepšie vykresľovanie Ukrajiny ako nepriateľa Maďarska vystihuje citát Viktora Orbána, ktorý tvrdil, že: „Ukrajina porušuje naše základné záujmy tým, že neustále žiada Brusel, aby odpojil Maďarsko od lacnej ruskej energie,“ povedal Orbán na volebnom fóre vo februári a dodal, že: „kto toto robí, nie je oponentom Maďarska, ale jeho nepriateľom.“ Tento citát dokladuje, že Orbán v kampani, nielenže útočil na Ukrajinu, on ju priamo označoval za nepriateľa Maďarska. Významnou kampaňovou udalosťou, ktorá sa stala na Veľkonočnú nedeľu (05. 04. 2026), presne týždeň pred samotným konaním volieb, bolo údajné nájdenie výbušného zariadenia v Srbsku, nachádzajúceho sa v blízkosti plynovodu Turkstream niekoľko kilometrov od maďarskej hranice. Oznámil to srbský prezident Alexander Vučić, na čo reagoval premiér Orbán zvolaním bezpečnostnej rady. Bez detailných informácií a bez zadržania akéhokoľvek podozrivého, využila túto udalosť v kampani strana Fidesz. Minister zahraničných vecí Péter Szijartó a následne premiér Orbán začali spájať tento incident s Ukrajinou. Péter Szijartó vo videu, ktoré nahral na svoju facebookovú stránku už dopoludnia tvrdil, že Ukrajinci vyhodili do vzduchu plynovod Nord Stream, potom zastavili tok ropy cez ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska, a teraz „teroristickým resp. sabotážnym pokusom sa pokúsili vyhodiť do vzduchu plynovod TurkStream“. Neskôr sa o slovo prihlásil premiér Orbán, ktorý vo videu potvrdil, že plynovod nebol poškodený, a následne hovoril o dôležitosti energetických surovín z Ruska a Ukrajinu označil za krajinu, ktorá roky pracuje na odrezaní Európy od energetických surovín z Ruska. „Snahy Ukrajiny predstavujú pre Maďarsko smrteľné nebezpečenstvo“ povedal premiér Orbán a dodal, že bude chrániť maďarské záujmy. Spájanie tejto udalosti s Ukrajinou bez akýchkoľvek dôkazov a jej následné využitie v kampani môžeme považovať za príklad vyvolávania strachu a pocitu ohrozenia v spoločnosti s cieľom mobilizovať vlastných voličov tým, že sa Orbán postavil do role ochrancu maďarských štátnych záujmov. Taktiež sa pokúsili demobilizovať voličov opozície tým, že v kampani vykresľovali Ukrajinu a prezidenta Zelenského ako nepriateľa, pričom opozičný líder Péter Magyar vystupoval ako sluha Ukrajiny. 

Nepriateľský postoj voči Ukrajine sa premietol aj do billboardovej kampane v Maďarsku, kde sa na billboardoch objavoval ukrajinský prezident Zelenskyj. Cieľom bolo navodiť dojem, že podstatný vo voľbách nie je súboj medzi Tiszou a Fideszom, ale že strana Tisza a jej líder sú “bábkou” v rukách Zelenského. Jedným z motívov, ktorý sa na billboardoch objavil bol billboard zobrazujúci smejúceho sa ukrajinského prezidenta Zelenského s nápisom „Nenechajme Zelenského smiať sa naposledy“. Zelenskyj sa taktiež objavil na viacerých billboardoch po boku Ursuly von der Leyen a Pétera Magyara. Tieto billboardy sa zameriavali buď na zosmiešňovanie zobrazených aktérov alebo ich dehumanizáciu a strašenie. Často sa objavoval motív, ktorý tvrdil, že Európska únia núti Maďarov posielať ich peniaze na Ukrajinu. Jeden z billboardov zobrazuje predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen a predsedu Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, ktorí prstom ukazujú na natiahnutú ruku prezidenta Zelenského, ktorý žiada peniaze. Billboard vyvoláva dojem, že Európska únia núti Maďarsko poslať Ukrajine peniaze, čo môžeme označiť za dezinformáciu a zavádzanie, keďže je to naopak Maďarsko, ktoré napriek tomu, že neparticipuje na 90-milardovej pôžičke Európskej únie Ukrajine, blokuje na Európskej rade prostredníctvom práva veta možnosť ostatných členských krajín poskytnúť Ukrajine túto pôžičku. Posledný z analyzovaných billboardov zosmiešňujúco zobrazuje Volodymyra Zelenského, Ursulu von der Leyen a Pétera Magyara stojacích okolo zlatého záchoda, do ktorého sypú peniaze s červeným nápisom: „Oni zvyšujú dane a míňajú tvoje peniaze na ukrajinské záujmy,“ (pozn. daňová politika je do rozhodujúcej miery záležitosťou národných vlád). Vo všetkých troch prípadoch analyzovaných billboardov je spoločným menovateľom vykresľovanie spoločného nepriateľa, ktorý je zodpovedný za zlú situáciu voličov. Na týchto billboardoch sa neobjavilo žiadne riešenie na aktuálne problémy, ale len strašenie prezentovaným nepriateľom, teda Zelenským a Európskou úniou, ktorí údajne “nútia Maďarov posielať svoje peniaze Ukrajine,“ pričom Péter Magyar by mal byť len pomyselnou “bábkou” v ich rukách.

Využívanie AI videí v kampani

AI videá zohrali v maďarskej predvolebnej kampani kľúčovú úlohu. Hlavnými motívmi v nich boli opäť strašenie najmä zatiahnutím Maďarska do vojny, ako aj diskreditácia politického oponenta Pétera Magyara. Azda najznámejšie video generované umelou inteligenciou bolo zverejnené na oficiálnom Facebooku strany Fidesz 19. 02. 2026. Video má temnú a pochmúrnu atmosféru. Zobrazuje malé dievčatko sediace na okne, hľadiace von. Kladie mame otázku, kedy príde domov ocko a kedy sa s ním opäť uvidí. Plačúca mama ju ubezpečuje, že čoskoro. Následný prestrih zobrazuje kľačiacich maďarských vojakov v blate a popravu jedného z nich. Záber na fotku dievčatka v blate poukazuje na to, že sa jednalo práve o jej otca. Politický odkaz umocňuje popis pod videom, v ktorom strana Fidesz tvrdí, že hoci je video vytvorené umelou inteligenciou, Péter Magyar nechce, aby ho Maďari videli, pretože údajne uzavrel dohodu s Manfredom Weberom, ktorý podľa Fideszu tvrdí, že nastal moment poslať na Ukrajinu vojakov pod vlajkou Európskej únie. Aby sme uviedli veci na pravú mieru, Manfred Weber toto nikdy netvrdil a v tomto prípade došlo k dezinterpretácii jeho slov. Manfred Weber sa 28. 01. 2026 v Bruseli zúčastnil podujatia Forum Europa, na ktorom vystúpil s prejavom, v ktorom advokoval za vytvorenie spoločnej európskej armády a vyslanie mierovej misie po uzavretí mierovej dohody na Ukrajine označil za možný štartujúci bod. Manfred Weber netvrdil, že nastal moment vyslať vojakov na Ukrajinu, ako to tvrdila strana Fidesz, ale, že považuje za možnú príležitosť pre vytvorenie spoločnej európskej armády vyslať mierovú misiu na Ukrajinu potom, keď by sa vojna skončila. Okrem strašenia vojnou a obviňovaním Pétera Magyara z úmyslov zatiahnuť Maďarsko do vojny sa kampaňový tím Viktora Orbána uchýlil aj k využívaniu deepfakov s cieľom zdiskreditovať svojho politického oponenta. Zaujalo najmä video zverejnené na facebookovom profile poradcu premiéra Orbána Balázsa. Video, ktoré nebolo adekvátne označené ako vytvorené umelou inteligenciou, zobrazovalo Pétera Magyara tvrdiaceho, že dôchodkový systém v Maďarsku je príliš štedrý a on bude presadzovať postupné znižovanie dôchodkov, čo ale nie je pravda a Péter Magyar v kampani nikdy takéto posolstvo neadresoval. 

Dezinformácie, misinformácie, strašenie, hľadanie nepriateľa, tieto techniky boli dôležitými nástrojmi v predvolebnej kampani v Maďarsku. Ich analýza nás zaujímala z dôvodu blížiacej sa predvolebnej kampane na Slovensku, ktorá by sa mohla inšpirovať maďarskou kampaňou. Využívanie AI videí a deepfakov na Slovensku by nebolo žiadnou novinkou, keďže sa podobné prípady ako v Maďarsku objavili už aj v predvolebnej kampani do parlamentných volieb 2023 na Slovensku, kedy bola zverejnená napríklad údajná audio nahrávka, na ktorej sa mal rozprávať Michal Šimečka s Monikou Tódovou, pričom mali rozoberať údajnú manipuláciu volieb a volebnú korupciu rómskej menšiny. Strašenie vojnou taktiež nie je v slovenských reáliách novým naratívom, keďže táto rétorika priniesla úspech súčasnému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý obviňoval protikandidáta Ivana Korčoka z úmyslu zatiahnuť Slovensko do vojny. Maďarská predvolebná kampaň však ukázala, že ani tieto nástroje nie sú všemocné a nemusia priniesť zaručený úspech. Uvidíme, do akej miery budú tieto nástroje v slovenskej kampani využívané a či fakt, že Viktorovi Orbánovi strašenie vojnou, hľadanie nepriateľa a AI videá nedopomohli k víťazstvu, ovplyvní podobu predvolebnej kampane na Slovensku.

Zdroj obrázka: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:V%C3%A1laszt%C3%A1s_2026_%2898%29.jpg